BOHATÝ MLADÍK

Keď sa Ježiš vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“ Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“ Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti“ Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok.Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“ Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“  (Mk 10,17-22)

Na dialógu mladíka s Ježišom je pozoruhodné to, že v ňom môžeme objavovať základné etapy ľudskej cesty „hľadania zmyslu“, hľadania Boha.

Mladíkova východisková otázka „ako môžem vojsť do života?“ by mohla znieť v rôznych dobových a kultúrnych kontextoch rôzne. V gréckej antike by asi znela: „ako môžem dosiahnuť blaženosť, skutočné šťastie?“ V orientálnych kultúrach by sa ľudia asi opýtali, ako dosiahnuť pokoj mysle, ako dôjsť k osvieteniu či ako uniknúť z kolobehu životov a spočinúť v nirváne? V tradičnom kresťanskom prostredí by zaznela v podobe: „ako dôjdem do nebeského kráľovstva?“ A nejeden človek dneška by ju položil asi takto: „ako mám žiť, aby môj život mal vôbec zmysel, ako mám objaviť a využiť celý potenciál vlastnej osobnosti?“ 

Pre každého človeka je dôležité, aby si otázku hľadania zmyslu položil. Človek práve potrebou hľadať zmysel života sa viac ako čímkoľvek iným odlišuje od ostatných tvorov v prírode. A určite nie je ľahostajné, komu a ako túto základnú otázku položí.

Na oslovenie: „Učiteľ dobrý (iný preklad Majster dobrý)!“ Ježiš odpovedá: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh.“ Táto Ježišova odpoveď nás prekvapuje a pochopiteľne spôsobuje problémy aj exegétom, pretože sa zdá, akoby ňou Ježiš popieral svoje božstvo.

Najtradičnejší výklad hovorí, že Ježiš pri rozhovore s mladíkom svoje božstvo nepopiera, ale prispôsobuje sa úrovni mladíka, ktorý prichádza k nemu ako k múdremu rabínovi. Vidí v ňom teda len človeka, nie je zrelý na prijatie Ježiša ako Boha. Je na úrovni, kedy by ho zjavenie Ježiša ako Boha mohlo odstrašiť.

Protestantský teológ Dietrich Bonhoeffer v komentári k tomuto veršu napísal, že Ježiš svojou odpoveďou hľadajúceho človeka upozorňuje, že na túto otázku mu nemôže dať odpoveď nijaký „dobrý majster“ – jeden z mnohých – ktorého by si človek zo zvedavosti a celkom nezáväzne vypočul. Ježiš zdôrazňuje, že ten, kto za ním s touto otázkou prichádza, má si byť vedomý toho, že sa vystavuje Božej odpovedi. Lebo iba Boh je ten, ktorý dáva odpoveď na „otázku zmyslu“. Ba ešte viac – Boh sám je odpoveďou na túto otázku.

Na otázku „zmyslu života“ sotva dostane odpoveď ten, pre koho je táto téma len záležitosťou zaujímavej konverzácie so zaujímavým človekom. V jednom židovskom texte dostáva človek na otázku, prečo nie je hľadanie tajomstiev života jednoduchšie, odpoveď typicky židovskú formou protiotázky: „Túžil si po poznaní zmyslu života tak, ako topiaci sa túži po pomocnej ruke? Túžil si po tomto poznaní ako človek umierajúci na púšti túži po dúšku vody? Ak áno, odpoveď dostaneš, ak nie, pre odpoveď ešte nie si zrelý...“

Ježišova prvá odpoveď ďalej odkazuje na cestu prikázaní. „Prikázania poznáš.“ To je dôležité, aby sa overila pravosť otázky, poctivosť hľadania pýtajúceho sa. „Využil si to, čo si mal k dispozícii?“ Boh predsa prehovoril. Uzavrel s Izraelom zmluvu na Sinaji. Ľud dostal Desatoro.

Dnes by človek možno odpovedal Ježišovi: „Ale ja by som chcel ísť zaujímavejšou cestou. Desatoro ma neoslovuje!“ Ale Ježiš jasne hovorí, že na duchovnej ceste prikázania Desatora nie je možné preskočiť. Kto pohŕda týmito známymi, základnými zásadami a zháňa sa po „niečom atraktívnejšom“, obyčajne len klame sám seba.

Keď však čítame evanjeliový text ďalej, vidíme, že cesta k „plnosti života“ nespočíva len v plnení Desatora. Mladý muž touto cestou už roky kráča. Teraz potrebuje nájsť cestu k vnútornej slobode. To, že niekto dodržiava Desatoro, ešte neznamená, že je vnútorne slobodný. A tento mladík lipne na svojom bohatstve. On v tom nevidel nič zlé, veď židia vždy považovali bohatstvo za prejav Božej priazne a požehnania.

Niektorí exegéti mladíkovo bohatstvo vysvetľujú nie ako materiálne bohatstvo. Zo slov „toto všetko som zachovával od svojej mladosti“ zaznieva oná zákonnícka spokojnosť so sebou samým, ktorú Ježiš tak vytýkal farizejom a zákonníkom. Možno najvlastnejším bohatstvom mladého muža bolo vedomie spokojnosti s tým, ako napĺňa Boží Zákon.

Mladík starostlivo dodržiavajúci Zákon je obrazom veriaceho žida Starého Zákona, ktorý si myslí, že sa môže spasiť sám dodržiavaním Zákona. Na židovské ponímanie spásy Ježiš reaguje hyperbolickým humorným podobenstvom o ťave. V orientálnom zmýšľaní obraz ťavy obťaženej nákladom, ktorá má prejsť uchom ihly znamená absolútnu nemožnosť takúto vec dosiahnuť. Škoda, že v stredoveku vznikol výklad o možnosti existencie veľmi úzkej uličky v Jeruzaleme, ktorá sa nazývala „Ucho ihly“.

Je nepravdepodobné, že by v Jeruzaleme takáto ulička naozaj jestvovala. Navyše tento výklad oberá Ježišovu metaforu o jej silu. Ježiš nehovorí o nemožnosti spásy iba bohatých ľudí. Bolo by predsa nespravodlivé, ak by Boh človeka povolal narodiť sa do bohatej rodiny, a tým mu odoprel cestu k spáse. Ježiš hovorí o spáse všeobecne. Nikto z ľudí nie je schopný zabezpečiť si ju sám, môže sa iba pre ňu otvoriť a prijať ju. „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“ Spása je milosťou, darom od Boha, ktorý sme dostali v Ježišovej obete na kríži.

Evanjelium o bohatom mladíkovi patrí k jednému z mála príbehov, v ktorom ten, kto prišiel za Ježišom, odchádza zarmútený, pretože jeho očakávanie nebolo naplnené. Ježiš je však náročný a na to, aby sa niekto stal jeho učeníkom, žiada človeka celého. Boh sám túži byť zmyslom a cieľom ľudského života. A tento cieľ človek – pokiaľ žije – nikdy nemôže dosiahnuť. Vždy bude len na ceste k nemu.

v v v

            Známy exorcista Elias Vella vo svojej knihe O satanovi píše o povrchnom a účelovom hľadaní Boha: „Raz ma vyhľadal istý podnikateľ. Na krku mal krížik i posvätnú medailu. Hovoril, že mu nejdú obchody a bol presvedčený, že ho niekto preklial. Preto ma prosil, aby som kliatbu zrušil a jeho obchod požehnal.

            Najprv som sa ho opýtal, či on sa nevzdialil od Boha, sviatostí a Cirkvi. A podnikateľ mi na to odpovedal, že on na také veci nemá čas. Ale zato sa snaží nikomu neubližovať...

            Bol jedným z tých, ktorí pristupujú k veciam viery magicky. Myslel si, že mu postačí modlitba a požehnanie kňaza – a všetko opäť bude v poriadku! Ale to tak nefunguje. Pavol hovorí o tom, že výzbroj proti Zlému spočíva predovšetkým v obrátení človeka. Lebo obrátením sa človek vydáva na cestu za Kristom.

            Keď som nešťastnému podnikateľovi povedal, že jeho obrátenie je dôležitejšie ako jeho úspešné obchody, nepáčilo sa mu to. Nerozumel mi, keď som mu hovoril, že diabol sa nebude báť jeho krížika na krku, ale toho, ak v ňom bude skutočne prebývať Duch Boží.“

v v v

            Kresťanstvo nie je poisťovňa. Kde-tu - pre prípad - sa pomodliť, dať pár drobných na misie. Nemožno praktizovať náboženstvo v „neškodných“ dávkach, pre akési zmenšenie rizika, „pre každý prípad“ – či Boh je alebo nie je. Nebo je omnoho viac ako chladná poisťovňa. Nebo je otcovský domov a s ním treba udržiavať živé kontakty lásky.  

                                                                                                                                              Ján Chryzostom Korec

(zdroje: Tomáš Halík, Oslovit Zachea, Lectio divina s o. arcibiskupom Zvolenským)